The Quran

وَإِن كُنتُم في رَيبٍ مِمّا نَزَّلنا عَلىٰ عَبدِنا فَأتوا بِسورَةٍ مِن مِثلِهِ وَادعوا شُهَداءَكُم مِن دونِ اللَّهِ إِن كُنتُم صادِقينَ

Ak by ste boli (ľudia, ktorí odmietate veriť) na pochybách o tom, čo sme zoslali dole (Korán) nášmu poddanému (poslovi Muhammadovi) , tak prineste kapitolu jemu (Koránu) podobnú a privolajte svojich svedkov (akýchkoľvek svedkov chcete) okrem Boha (ktorí dosvedčia, že to, čo ste priniesli, pochádza od Boha) , ak ste pravdovravní (privolajte si akýchkoľvek svedkov okrem Boha, ktorí by dosvedčili, že ste vytvorili čo i len jednu kapitolu podobnú Koránu alebo ktorí by vám dosvedčili, že to, čo by ste priniesli, od Boha pochádza. Urobte tak, ak ste pravdovravní vo svojich podozreniach a tvrdeniach o tom, že tento Korán Muhammad alebo akýkoľvek iný človek vytvoril a že od Boha nepochádza) ,¹

V tomto verši sa použilo na označenie posla Muhammada (požehnanie a mier Boží nech ho sprevádzajú) slovo poddaný, a to i napriek vysokému postaveniu, ktoré má posol Muhammad u Boha zaručené. Takéto označenie sa vyskytuje aj v niekoľkých ďalších veršoch Koránu. Označujú sa ním napríklad Noe, Abrahám, Mojžiš, Ježiš a Muhammad. Je známe, že poddaní sú zbavení možnosti samostatného konania bez súhlasu svojho pána, toho, kto má nad nimi moc. To znamená, že ak aj niečo konajú, tak len v intenciách, ktoré na to majú vymedzené. Čo sa týka Koránu, posol Muhammad konal tiež len na príkaz Boha – svojho Pána, kedy ľuďom presne oznamoval len to, čo mu anjel Gabriel od Boha prinášal. V ostatných každodenných záležitostiach už prorok Muhammad konal, i keď v intenciách toho, čo mu bolo zoslané, ale už samostatne. Pozri napríklad kapitolu č. 53.